Téma peniaze mi bola vždy cudzia.
Rada som čítala knihy. Divadlo ma lákalo minulosťou príbehov. Myslela som, že utrpenie,chudoba a vojny, sú už za nami.
Vzdelanie som považovala za šancu pre všetkých ľudí výjsť z kruhu chudoby a nenávisti. Považovala som ho za stupeň k láske, priateľstvu, a porozumeniu.
Dôverovala som ľuďom, verila som, že česť a charakter je samozrejmosťou u vzdelaných ľudí.
Stále verím, že tomu tak je .
Peniaze samotné nie sú príčinou zla.
Príčinou chudoby nie sú ani ľudia, ktorí vedia byť bohatí.
Nemusí to byť ani chyba v ekonomickom vývoji.
To, že niekto má peňazí viac, niekto menej, má viac príčin.
Začnem príčinami chudoby
-človek môže byť chorý
-nemôže nájsť prácu
-nemá vzdelanie
-nemá dostatočné vzdelanie
-narodí sa v chudobnej rodine
- má okolo seba ľudí, ktorí mu závidia, závisť a neprajnosť.
Rozoberať tieto príčiny nebudem. Všetci ich poznáme.
Zaujímajú ma súvislosti medzi týmito príčinami.
Ekonómom moje úvahy možno budú pripadať smiešne.
Neuvažujem o peniazoch z odborného hľadiska, ale z hľadiska osobého života ľudí. Aj my máme dočinenia s ekonomikou, denne riešime naše ekonomické problémy v domácnostiach. Naši ekonómovia nám zverejnia pravidlá ekonomického systému v zákonoch , nariadeniach a my sa ich snažíme napĺňať v zmysle zákona sledujeme náš cieľ, zarobiť peniaze. Zarobiť peniaze, aby sme mohli zaplatiť to, čo potrebujeme pre život.
