Mám pred očami opis života v rímskom štáte.
Čítam o jeho rozkvete, o šťastí, láske, poézii.
Potom prichádza nutnosť brániť štát. Muži odchádzajú do boja, opúšťajú svoje rodiny.
Z otcov rodín, z obchodníkov, roľníkov a majstrov sa stávajú vojaci.
Keď vojna skončí a vrátia sa domov, mnohí z nich svoje rodiny už nenájdu.
Nenájdu domov manželku, ani deti.
Nemajú ani úctu štátu.
V roku 1945 sa skončila druhá svetová vojna. Ľudia začínajú znova žiť a budovať svoje domovy. Obchodujú, pracujú na poli, budujú továrne.
Ženy už nepracujú iba v domácnosti. Nepracujú pre rodinu. Odchádzajú do práce. Odchádzajú budovať štát.
Mali novú teóriu. Teóriu o šťastnom živote pre všetkých.
Svoj život a všetko, čo robili označovali za boj. Boj za mier, za šťastie pre svoje deti.
Deťom stavali domy, dávali im vzdelanie.
Pracovali spolu so svojimi manželmi.
Bojovali za rovnoprávnosť.
Keď mali domy aj postavenie vracali sa k svojim deťom.
Ale zistili, že deti pre nich nemajú miesto. Postavili pre nich domovy dôchodcov.
Mnohé ženy stratili lásku svojich detí.
Stratili úctu mužov.
Zabudli čo je láska.
Boli sme si tak rovní až sme zabudli na úctu jeden k druhému.
Nikoho neobviňujem. Iba rozmýšľam o zmysle života a o našich rozhodnutiach.
Rozmýšľam o zmysle vzdelania, o hodnote práce. Rozmýšľam o svojich chybných rozhodnutiach, rozmýšľam o láske, o viere.
Čítam o jeho rozkvete, o šťastí, láske, poézii.
Potom prichádza nutnosť brániť štát. Muži odchádzajú do boja, opúšťajú svoje rodiny.
Z otcov rodín, z obchodníkov, roľníkov a majstrov sa stávajú vojaci.
Keď vojna skončí a vrátia sa domov, mnohí z nich svoje rodiny už nenájdu.
Nenájdu domov manželku, ani deti.
Nemajú ani úctu štátu.
V roku 1945 sa skončila druhá svetová vojna. Ľudia začínajú znova žiť a budovať svoje domovy. Obchodujú, pracujú na poli, budujú továrne.
Ženy už nepracujú iba v domácnosti. Nepracujú pre rodinu. Odchádzajú do práce. Odchádzajú budovať štát.
Mali novú teóriu. Teóriu o šťastnom živote pre všetkých.
Svoj život a všetko, čo robili označovali za boj. Boj za mier, za šťastie pre svoje deti.
Deťom stavali domy, dávali im vzdelanie.
Pracovali spolu so svojimi manželmi.
Bojovali za rovnoprávnosť.
Keď mali domy aj postavenie vracali sa k svojim deťom.
Ale zistili, že deti pre nich nemajú miesto. Postavili pre nich domovy dôchodcov.
Mnohé ženy stratili lásku svojich detí.
Stratili úctu mužov.
Zabudli čo je láska.
Boli sme si tak rovní až sme zabudli na úctu jeden k druhému.
Nikoho neobviňujem. Iba rozmýšľam o zmysle života a o našich rozhodnutiach.
Rozmýšľam o zmysle vzdelania, o hodnote práce. Rozmýšľam o svojich chybných rozhodnutiach, rozmýšľam o láske, o viere.
